Netvor je zver

17. septembra 2017



Tajomný príbeh 7 ročnej Alys, ktorá má s Netvorom spoločného viac, než by chcela. Dokáže ochrániť osadu pred požieračkami duší? A dokáže sa ochrániť sama pred sebou?

V tomto duchu sa nesie knižný debut autorky Peternelle van Arsdale. Na túto knihu som sa tešila ešte pár týždňov pred jej vydaním. A to nielen kvôli jej zaujímavej a tajomne znejúcej anotácii, ale aj kvôli nádhernej obálke. Internet je plný rozporuplných recenzií na túto knihu a moje pocity z nej boli asi podobné. Trocha sa to vo mne bilo. 

Len čo sa jeho jazyk dotkol jej pokožky, Alys zmizla. Alebo lepšie povedané, stala sa - na okamih - niečím iným. Stala sa počasím a búrkou. Nebola mužom ani ženou. Stala sa zemou a stromom a koreňmi.

Keď mala hlavná postava Alys iba 7 rokov, prišli do jej dediny požieračky duší. Ona a ostatné deti z dediny prežili a uchýlili sa k pobožným dedinčanom v neďalekej osade. No po pár rokoch sa v naoko nevinnej Alys čosi zlomí a začne mať pocit, že s Netvorom a požieračkami má niečo spoločné. To ale nemôže nikomu povedať, pretože pobožní dedinčania by ju upálili ako bosorku. 



Kniha sa začína práve príbehom požieračiek duší, v ktorom sa dozviete čosi o ich smutnom osude a o tom, odkiaľ pochádzajú. Keď sa o požieračkach dozvieme to, čo potrebujeme, dostaneme sa do hlavnej dejovej línie - k Alys. Dozvieme sa, ako vyzeral jej život po útoku požieračiek duší, ako sa dostala do osady a ako tam žila. Dvakrát príbeh skočí o pár rokov vopred, takže príbeh malého dievčatka skončí ako príbeh mladej ženy, ktorá sa snaží bojovať sama so sebou.

Úvod knihy bol podľa mňa veľmi vydarený, napínavý a ľahko sa mi čítal. Prvá polovica knihy bola celkovo omnoho vydarenejšia ako tá druhá. Námet bol výborný, začiatok veľmi dobrý, no potom sa mi autorkin zámer trocha stratil. Posledná časť knihy sa mi už nepáčila, koniec mi pripadal silený, akoby autorka chcela len knihu nejako dokončiť, no už nevedela ako. 

Alys sa zahľadela do jeho vlhkých, čiernych očí, less okolo nej sa rozplynul a ona padala. Akoby sa pod ňou otvorila v zemi veľká diera a ona padala dolu. V tej diere nič nebolo. Tá diera bola ničotou.

Aj keď je Netvor spomenutý v názve knihy, nepočítajte s tým, že bude ústrednou postavou deja. Objaví sa tam len niekoľkokrát. Jeho telo je akási skladačka tiel viacerých zvierat, vďaka čomu som mala trocha problém predstaviť si ho. Malo to byť zrejme desivé, no mne vôbec strach nenaháňal. A to sa bojím aj vlastného tieňa. 



Kniha bola písaná jednoduchšie - veľa krátkych viet, jednoduchšia slovná zásoba, v niektorých častiach na môj vkus príliš dlhé pasáže opisu Alysinho života z pohľadu rozprávača bez dialógov. 

Počas čítania som nerozumela tomu, prečo sa v knihe objavuje slovo "less". Zo začiatku som si myslela, že ide o preklep, potom som pochopila, že o zámer. Akurát neviem, prečo zámer nebol nikde vysvetlený. V angličtine autorka používala slovo "fforest", čiže preklad tento nezvyčajný spelling okopíroval, čo sa mi páči. Ale nebolo mi jasné, prečo sa autorka rozhodla použiť namiesto obyčajného slova les jeho ekvivalent vo Waleštine. Názov lesa to nebol a chýbalo mi tam nejaké vysvetlenie - napr. že takto sa hovorí tajomným lesom, v ktorých číhajú požieračky duší, alebo čosi podobné. Pravý dôvod som sa dozvedela až na jej webovej stránke - Peternelle je posadnutá Walesom a považuje ho za tajomné a magické miesto, ktoré jej bolo pri písaní inšpiráciou.

Rýchlo sa otepľovalo a dlhá zima s praskaním a kvapkaním prepúšťala zem zo svojej vlády. Stromy mali mokré a čierne kmene a z konárov s jemným a takmer nečujným žuchnutím padal sneh.

Na druhej strane ale musím vyzdvihnúť jednu z hlavných ideí knihy - aký nebezpečný môže byť náboženský fanatizmus a predsudky vo všeobecnosti. Obyvatelia osady, ktorá uchýlila deti z Alysinej dediny, sú totiž veľmi poverčiví a odsúdia všetko, čomu nerozumejú. V jednom momente aj Alys. 


Toto bola prvá hororová rozprávka, po ktorej som kedy siahla. Štýl písania autorky mi úplne nesadol a zrejme ani stredoveká atmosféra knihy. Veľmi som chcela zamilovať si ju, no asi sa mi to úplne nepodarilo. Určite by som nepovedala, že kniha je zlá, ale bola som trocha sklamaná. Námet bol naozaj dobrý, no nebol tak prepracovaný, ako som očakávala. Autorka momentálne pracuje na svojej druhej knihe a ja jej rada dám šancu. Myslím si totiž, že keď sa Peternelle trocha viac vypíše, môže to byť veľmi vydarené. 

Knihu odporúčam všetkým, ktorí majú radi hororové rozprávky, stredovekú atmosféru a jednoduchší štýl písania. Netvora si môžete kúpiť napríklad tu.

Vydavateľstvo: Slovart
Rok vydania: 2017
Počet strán: 360


Moje hodnotenie:


Zverejnenie komentára

Latest Instagrams

© Knihožrútka. Design by FCD.