Kúzelníkov únik z reality

2. apríla 2018


Príbeh o Tivedenskom lese, ktorý zatrpknutému a skeptickému profesionálnemu kúzelníkovi zmenil život.

Keď som jedného dňa blúdila internetom a narazila som na túto knihu, nemusela som sa dlho rozhodovať. Hlavná postava egoistický čudák, ktorý sa živí ako kúzelník. Magický les Tiveden plný nadprirodzených bytostí, na ktoré on neverí. Napriek tomu práve na tomto mieste konečne nájde sám seba. Viac mi nebolo treba a kniha putovala do nákupného košíka.
Koľko chýb urobí človek za deň? Viac ako desať? Menej ako dvadsať? Môžete niečo zabudnúť, niečo vám spadne na zem, niečo popletiete, poviete niečo zlé. Najmenej desať drobných chýb denne, povedal by som. Robiť chyby je ľudské, ale ako, dofrasa, môžete stratiť gauč na ceste bez toho, aby ste si to všimli?

Rozprávačom a aj hlavnou postavou príbehu je 45 ročný Anton, ktorý sa živí ako kúzelník. Príbeh sa začína priamo na jeho narodeniny. Vzhľadom na počet gratulantov človeku rýchlo dôjde, že Anton asi nepatrí medzi veľmi obľúbených ľudí. A asi sa tomu ani nedá veľmi čudovať. Je nepríjemný, egocentrický, ufrflaný, sarkastický a rád sa ľutuje. No mne sa napriek tomu podarilo obľúbiť si ho. Mám rada čudných ľudí. A rovnako ma bavili aj jeho sarkastické poznámky.


Kvôli zrušenému predstaveniu sa vyberie domov zo svojho kúzelníckeho turné o čosi skôr, ako pôvodne plánoval, keď mu zrazu život zmení červená sedačka. Doslova. Tá si len tak ležala pohodená uprostred cesty, keď do nej Anton vrazil autom. Pri snahe nájsť pomoc sa ale zatúla až do tajomného Tivedenu. Keď sa mu v hlbokom lese prihovorí malé dievčatko, ktoré chce pomoc pri zbieraní kvetov, Anton ho arogantne odmietne - na také hlúposti predsa nemá čas, potrebuje zohnať telefón a zavolať si odťahovku. Netuší ale, že práve odmietol pomôcť trpaslíčke, ktorá za mu za to odvďačila znamením smrti.

Zmätený som sa poobzeral v ranom opare. Stál som medzi stromami, vresom a balvanmi, porastenými machom. V tom čase už malo byť svetlo, ale vysoké a husté borovice spôsobovali, že v lese bolo šero. Navyše tu vládlo takmer desivé ticho a všetko bolo akési nehybné. Intenzívna borovicová vôňa bola priam hmatateľná, takmer hrozivá.

Kvôli prekliatiu sa mu budú diať nehody tak dlho, až ho prejde chuť žiť a na život si siahne sám. Potom bude navždy uväznený ako perlička na trpaslíčkinej sponke. To mu aspoň tvrdia Greta a Gunnar – potomkovia čarodejníc a obyvatelia Tivedenu na dôchodku, ktorí sa rozhodli nielen pomôcť mu po autohavárii, ale aj zbaviť ho tohto prekliatia. Ktorému on stále neverí. 

Takže takto, Greta. A Gunnar. Absolútne nesúhlasím s vašou teóriou. Neverím, že ma akási trpaslíčka odsúdila na smrť len preto, lebo som jej nepomohol natrhať kvety. Tento deň bol plný neúspechov a nehôd, ale nemá to nič spoločné s karmou ani s prekliatím, ani s hviezdnymi konšteláciami na oblohe.

No nebude to jednoduché. Aby sa kráľovná lesa rozhodla vyjednať s trpaslíčkou jeho oslobodenie od prekliatia, Anton musí splniť tri úlohy. A to môže byť celkom problém, ak má ufrflaný skeptik, ktorý stále neverí ani na trpaslíčku a nočného vyklopkávača, riešiť nadprirodzené problémy. A čo je ešte horšie – v Tivedene sa povráva, že Slzomil sa vrátil.

Podarí sa Antonovi úlohy úspešne splniť a zbaviť sa prekliatia? Uverí v nadprirodzené bytosti, alebo bude mať Gretu a Gunnara naďalej za bláznov? Uvedomí si, aký sebecký a ufrflaný v skutočnosti je? Podarí sa mu oslobodiť sa z nenávisti a závisti, ktorú cíti voči svojmu bývalému najlepšiemu priateľovi? A prečo je zrazu vo vzduchu cítiť štipľavý zápach octa?

Pomerne rýchlo mi doplo, že ide o červené mravce, teda ten druh, ktorý hryzie. Vystrelil som preč od mraveniska a strávil asi desať minúť vylievaním vody z topánok a pobehovaním okolo nahý, kývajúc teplákmi nad hlavou, v snahe vytriasť tú drobnú krvilačnú háveď. Keby to bolo naozaj tak, že sa trpaslíčka odniekiaľ pozerala a stále ma sledovala, asi sa na mne veľmi smiala. Nenávidel som Tiveden. Nenávidel som plávajúci a lietajúci hmyz. Nenávidel som trpaslíčku. Obliekol som sa a ďalej som hľadal kvety. Nenávidel som kvety.

Na všetky tieto otázky nájdete odpoveď v tejto knižke od úspešného švédskeho scenáristu a hudobníka, ktorú si môžete kúpiť napríklad tu. Rozhodne nejde o žiadnu vážnu literatúru, z ktorej sa raz stane povinné čítanie, ale kniha sa na to ani nehrá. Je tým, čím je. Príjemným, oddychovým a zábavným príbehom, v ktorom nechýba dostatok mágie, fantastickosti, absurdity a severského humoru. Skrátka, taká príjemná rozprávka pre dospelých. Tejto knihe naozaj nemám čo vytknúť, takže ju odporúčam všetkým, ktorí majú chuť na zábavné nenáročné čítanie, majú radi magické lesy, nadprirodzené bytosti a čudácke hlavné postavy.


Vydavateľstvo: Ikar
Rok vydania: 2016
Počet strán: 374

Zverejnenie komentára

Latest Instagrams

© Knihožrútka. Design by FCD.